Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web

Dodatok

 
 
Prínos Mons. Rudolfa Baláža pre rodnú obec bol:

1. Ako kaplán zorganizoval a dostaval kostol v Nevoľnom počas nepriazdnivých politických podmienok.
2. Ako Diecezný biskup zriadil farnosť v Nevoľnom.
3. Dal zhromaždit historický materiál o Nevoľnom, a financoval jeho knižné vydanie pod názvom NEVOĽNÉ monografia obce.
 
 
   Uprostred kremnických hôr sa nachádza malá dedinka Nevoľné, ktorú dostatočne charakterizuje jej názov. Až do roku 1950 nejestvovala sem žiadna doprava, okrem kravských  a konských vozov, na ktorých  si ľudia dovážali potraviny, prípadne odvážali chorých do  kremnickej nemocnice. Všetko ostatné sa vybavovalo pešo a 6 km vzdialená Kremnica bola pre Nevoľné mestom nákupov, kultúry, zdravotníctva, škôl i dopravy. Odtiaľ ľudia z Nevoľného mohli ísť vlakom do vzdialenejšieho sveta. Do Kremnice chodievali aj do kostola. Desaťročia predtým bolo Nevoľné filiálkou Jastrabej. Tam bola väčšina občanov až do roku 1950 aj krstená a sobášená.

  Od roku 1950 sa občanom Nevoľného život uľahčil, lebo bola zriadená železničná zástavka. Veď predtým každú nedeľu a prikázaný  sviatok bolo treba dochádzať na bohoslužby buď do Kremnice, do Jastrabej alebo do Ihráča najmenej 4 až 6 km. Aj pri týchto namáhavých púťach narastala v ľuďoch túžba mať vlastný kostol.

Občania Nevoľného boli vždy pracovití a schopní postaviť si svojpomocne napríklad novú školu v r. 1936, v r. 1940 si vybudovali kvalitný a dostatočný vodovod, v r. 1948 sa  zabezpečili proti požiarom novou hasičskou strážnicou a v r. 1950 sa dožili už spomínanej železničnej zástavky.  Dokonca v r. 1960 bola obec spojená s ostatným svetom aj novou cestou smerom na Ihráč. Len s kostolom pri všetkej dobrej vôli občanov Nevoľného bol dlhodobý problém. Nemohli dostať stavebné povolenie, pretože od r. 1948 vládla v Československu komunistická vláda, ktorá z ideologického hľadiska takéto stavby nepovoľovala. Túžby ľudí v tomto smere „mať vlastný kostol“ sa splnili v r. 1968, keď za Alexandra Dubčeka nastal v našom štáte ideologický odmäk, ktorý sme vtedy nazývali „socializmom s ľudskou tvárou“.

  Značnú zásluhu na výstavbe kostola mal náš rodák Rudolf Baláž, narodený 20. 11. 1940 ako polosirota. Otec mu zomrel 20 dní pred jeho narodením, teda 1. 11. 1940 po dlhotrvajúcej chorobe pľúc. Rudolf Baláž po maturite na Jedenásťročnej škole v Kremnici v r. 1958  hneď v tom istom roku nastúpil na štúdiá katolíckej teológie na Rímskokatolícku cyrilometodejskú bohosloveckú fakultu v Bratislave. Po päťročnom štúdiu sa stal kňazom. Ako kaplán pôsobil v rokoch 1963 – 1968 na nasledujúcich miestach: Brezno, Krupina, Vrútky, Vrícko, Banská Bystrica. V roku 1968 za spomenutého politického odmäku, podarilo sa mu na štátnych úradoch  vydobyť povolenie na stavbu kostola v Nevoľnom. Konečne po desaťročiach márnych námah sa podarilo prelomiť bariéru odporu  zo strany ateistického režimu. Začala stavba kostola. Všetko malo rýchly spád. Deň i noc sa pracovalo na projektoch. Štátne povolenie bolo vybavené za jeden deň. Podpísal ho krajský cirkevný tajomník Štefan Chovanec, ktorý vo vtedajšom Stredoslovenskom kraji mal najväčšiu moc nad cirkvami. Bol to človek tvrdo zaujatý proti Cirkvi, a som presvedčený, že osobne by nikdy nebol dovolil stavať v Nevoľnom kostol, ale teraz pri všeobecnom politickom  odmäku  zmäkol aj on. Alebo sa zľakol ?! To vie on sám. Kostol bol  požehnaný  13. septembra  1970  vsdp. Františkom Hasprom, banskobystrickým ordinárom, ktorého menoval do tejto funkcie ako správcu diecézy pápež Pavol VI . Od roku 1950 až do roku 1968 Banskobystrická diecéza nemala svojho biskupa celých 18 rokov. Posledný biskup umrel v r. 1950 utýraný komunistickým nátlakom, a potom až do nástupu Dubčeka do vedenia Komunistickej strany Československa naša diecéza biskupa nemala, lebo štát nedovolil, aby ho pápež ustanovil.

21.augusta  1968 sa začala  tzv. normalizácia, ktorú viedol vtedajší čelný štátny i politický  šéf,  dr Gustáv Husák. Bolo po slobode.

  Spoločenský život sa vracal pomaly, ale isto do starých koľají. Už za týchto čudných dní bol postavený aj vzácny organ v nevoľníckom kostole, ktorého reálna hodnota bola 545.000 Kčs. Dnes by stál minimálne 5 miliónov Sk. Je to nádherné dielo organovej fabriky Rieger- Kloss z Krnova. Nástroj má  21 registrov a španielske šamády, to znamená vodorovné trubky so špecifickým koncertným zvukom. V tom čase to bol na Slovensku unikát. Samotný kostol je  v úplne  modernom slohu, s troma zvonmi.  Jeho  projektantmi  boli:  Ján  Šimko-Svrček, Ing. Ján Jedželovský,  Ing. Alica Jedželovská. Ing. Ján Holbík, ktorého syn Ján bol v Nevoľnom farárom, projektoval statiku chrámu s bortenou strechou, vtedajší unikát na cirkevných stavbách. Chrám má už 37 rokov a spĺňa veľmi dobre všetky premodlené túžby rodákov z Nevoľného. Nech je stále oázou duchovného rastu pre všetkých občanov a výkričníkom, že vytrvalosť prináša nielen ruže, ako hovorí príslovie, ale aj krásne chrámy.

  Organizátor uvedenej stavby, rodák z Nevoľného kaplán Rudolf Baláž, bol hneď po posviacke kostola v Nevoľnom preložený z Banskej Bystrice do Pitelovej, kde sa stal správcom farnosti, a potom po roku mu komunistický režim zakázal kňazskú činnosť. Bol vo výrobe celých 12 rokov. Dva roky bol zamestnaný ako vodič nákladného auta a traktora na JRD v Nevoľnom. Potom až do roku 1982 vodič nákladného auta v Domácich potrebách, pracovisko Hronská Dúbrava. V roku 1982 dostal štátny súhlas a stal sa farárom v Turčianskom Petre,  okres Martin, kde pôsobil 8 rokov.  Dňa 14. februára 1990 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za banskobystrického diecézneho biskupa a dňa 19. marca 1990 ho v Banskej Bystrici konsekroval Kardinál Jozef Tomko.

  Je to zaujímavá história, ktorá je dôkazom toho, že Boh je vždy s nami. Občas na nás dopustí to, čo si práve neželáme, ale nikdy sa od nás nevzďaľuje  a má trvalý zmysel pre naše potreby. Veď je náš OTEC.

                                                                                                                         Na článku spolupracovali Mons. Rudolf Baláž a Ján Filanda


Stretnutie Mons. Rudolfa Baláža s pápežom Jánom Pavlom II.

   Blahoslavený pápež navštívil Slovensko oficiálne trikrát. Pri jeho poslednej návšteve v roku 2003 prijal pozvanie biskupa Rudolfa Baláža a vykonal pastoračnú návštevu aj v Banskobystrickej diecéze. Svätá omša, ktorú Ján Pavol II. celebroval 12. septembra 2003 v Banskej Bystrici, zaplnila hlavné námestie mesta a priľahlé ulice. Vtedy pápež otvoril diecéznu synodu. S predstaviteľmi rôznych cirkví sa slovanský pápež následne stretol pod strechou Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v blízkom Badíne. Tu si odpočinul. Kňazský seminár tak uchováva nábytok, ktorý blahoslavený Ján Pavol II. použil vo chvíľach oddychu počas návštevy.
 

Posviacka pamätníka
nenarodených detí v Nevoľnom.

  V Nevoľnom bol dňa 22.2.2012 postavený pamätník nenarodeným deťom. Pamätník vysvätíl banskobystrický administrátor Mons. Marian Bublinec. Dielo vo forme výkričníka zhotovil akademický sochár Milan Ormandík z Kremnice.
 
Pamätník nenarodených detí, z dôvodu nepriazdnivého počasia, postavený dočasne pred cintorínom.
 
Na pamätníku je citát proroka EZECHIELA
" VIDEL  SOM  ŤA
VO  VLASTNEJ  KRVI
I  RIEKOL  SOM  TI
OSTAŇ  ŽIŤ"
Prorok Ezechiel sa narodil v roku 623 pred Kristom. Spolu so židmi bol deportovaný do Babylonu. Vyhnancom predpovedal, že Boh príde a posilní ich srdcia.
 
 
 Pamätník prestavený  na stále miesto v strede nevoľnického cintorína neďaleko hrobu biskupa, ktorý bol tiež v ohrození pred narodením.
 

Doslov.   Nakoľko sa zaoberám zbieraním histórie, geológie a rôznych iných veselích aj smutných príhod v Nevoľnom a celej Nevoľnickej kotline nemohol som v zbierke vynechať stavbu kostola v Nevoľnom. Podľa rozhovoru s občanmi som vypracoval koncept článku. Nakoľko stavba kostola vznikla v nepriaznivej politickej klíme, do článku mal čo povedať aj hlavný organizátor tejto stavby biskup Baláž. Ján Mazúr zorganizoval stretnutie na 20.2.2007 s biskupom Rudolfom Balážom v Banskej Bystrici. Do úradu biskupa nás dopravil farár Ján Holbík. Po požiadavke biskup upravil koncept článku výstavby kostola do podoby, ktorú predkladám. Na stretnutí som mu podaroval CD s fotografiami osobností obce, stavbami a čínnosťou občanov Nevoľného. Fotoalbum som zostavil za pomoci občanov z ich albumov. Zozbierané dokumenty zaujali biskupa, ihneď oprášil svoju starú myšlienku, napísať knihu o histórii Nevoľného. Zbieraním histórie o Nevoľnom poveril archivára biskuprského úradu PhDr. Zoltána Baláža. Archivár so svojimi spolupracovníkmi ma navštívili a tu sme vyberali z mojej zbierky vhodný materiál do knihy. Prevažná časť fotografii a slangové slová v knihe pochádzjú z tejto zbierky. Veľkú časť slangov zhromaždili sestry Cecilia a Helena Novodomcové. Kniha histórie Nevoľného vyšla pod názvom NEVOĽNÉ monografia obce  k 70 výročiu narodenín biskupa.

 

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk

TOPlist